Čo bude s jelenčekmi?

   Minule som popri písaní knihy poviedok, ktorú už uzatváram, narazil na jednu reportáž o Japonsku. Odznela predpoveď vedcov, že do polroka čaká krajinu vychádzajúceho slnka silné, možno až zničujúce zemetrasenie. A v dnešných ranných správach som zachytil informáciu, že súostrovie Okinawa na juhu Japonska zastihol silný tajfún a smeruje k miestam, ktoré sme pred mesiacom navštívili – teda na ostrov Kjúšú. Človeku pri takých informáciách prejde mráz po chrbte. Len pred mesiacom sme tam boli a to len preto, že na júl už neboli také dobré letenky, resp. neboli žiadne. Nebyť toho, boli by sme tam teraz a zápasili by sme s tajfúnom. Namiesto toho sme si vybrali síce obdobie dažďov, ale za celý pobyt nám jemne pršalo asi trikrát. Takže absolútne bezproblémová dovolenka. Kebyže sme tam teraz, na to si ani nechcem pomyslieť. Veľmi ma mrzí, že takáto krásna krajina musí trpieť vplyvom vystrájania počasia. No Japonci sa vždy zo všetkého dokážu rýchlo pozbierať. Veď mesto Kóbe po obrovskom zničujúcom zemetrasení v roku 1995 postavili prakticky odznova. Je úžasné vidieť, ako si tento národ navzájom pomáha. Aj po zemetrasení, následnom cunami a výbuchu v atómovej elektrárni Fukušima, sa ľudia zomkli a postavili na nohy. Navzájom si pomáhali a bojovali za svoju vlasť. Sú príkladom aj pre nás všetkých.

   Jeden deň sme navštívili Naru. Stovky jelenčekov, teda božích poslov, v narskom parku, nielen nás naplnili radosťou. Keď videli, že držíme v ruke jelení keksík, slušne oň poprosili vertikálnym kývaním hlavy, akoby hovorili, áno, áno, prosím si. Keď si teraz spomeniem, že ich čaká silný tajfún, je mi z toho veľmi smutno. Priatelia, myslime v tieto dni na celý japonský národ a modlime sa za nich, aby ich nepostihla katastrofa veľkého formátu.

Toronto Nara, spisovateľ (PhDr. M. Albert)

Príspevok publikovaný v sieti Region Press, vo vydaniach novín č. 28/2014. 

(C) photo Hanka Nara