25.03.2015 07:27

Nechcem jazero nesplnených snov

Filozofovi Konfuciovi sa pripisuje aj výrok o tom, ako každý, kto nám zabíja sny, zabíja nás samých. Je to, dá sa povedať, skutočne tak. Aj keď je pravdou, že dnes sa často nechávame zahubiť sami. A to tým, že sa prispôsobíme svetu, ktorý už nesníva. Svetu, ktorý len tak prežíva oblepený nálepkami, svetu, ktorý ako keby už aj zabudol snívať a teda aj žiť. Lebo ak zabudneme snívať, čo hlása dnešný svet, tak zabudneme žiť. Život je najkrajší, keď... si v ňom plníme svoje sny a sny svojich blízkych. Ak rezignujeme a staneme sa čistými konzumentami bez realizácie snov, staneme sa len smutnými odrazmi našich snov na pomyselných hladinách jazier. Ak sa v jazere vidíme, nie sme to skutoční my, veď stačí silnejší vietor a obraz na hladine je rozmazaný, alebo úplne v nedohľadne. Aj sám často zabúdam na sny a príliš sa sústreďujem na to, čo hovoria predsudky dneška. Preto sa o to viac chcem od predsudkov dneška oslobodiť a žiť slobodne svoje sny. Sny, ktorými chcem pomôcť v realizovaní snov aj tých druhých, ktorí snívajú o kultúre a o svete, ktorý je umelecky a kreatívne slobodnejší než nám diabolské predsudky predpisujú. Urobme dnes niečo pre zrealizovanie nejakého svojho dávneho sna. Možno stačí, keď sa zrealizuje na pár percent, ale aspoň kúsok si ho posunieme dopredu. Viacej o mojich snoch, ktoré si v najbližších dňoch zrealizujem, sa dočítate na mojej stránke www.torontonara.webnode.sk Napríklad túžim vydať ďalšiu knižku, urobiť detské divadlo, alebo sa ešte vrátiť do kolotoča stolnofutbalových turnajov. Uvidíme, či som ešte takzvané kalčeto nezabudol hrať. Nie je dobré nechať naše sny len tak sa rozplynúť ako odraz v jazere.

 

Čo sa zmestí do „Veľkého brata“?

Nedávno som čítal o Švédoch, akí neskutočne lojálni sú k svojmu štátu. Jeden z nich tvrdí, že štát im nikdy neublížil, preto sa aj oni k nemu správajú maximálne ústretovo. Aj vtedy, keď jedno z ich malých miest chcú prakticky celé presťahovať, aby v ňom mohli rozšíriť ťažobný biznis. A zo Švédska neprichádzajú správy o žiadnych protestoch – ľudia sklopia uši a poslušne odídu. Ale toto isto už vyplýva z ich skúsenosti so štátom ako takým. U nás by zrejme aspoň nejaké protesty zazneli. Aj keď je pravda, že by neboli také silné a masívne, ako v južanských krajinách. Možno absolútne platí priama úmera, že čím južnejšie, tým temperamentnejšie. Ale aj napriek tomu, že patríme medzi umiernenejších, nemali by sme tolerovať zlo, resp. byť apatickí k zlu, ktoré sa pácha v prospech slušných ľudí. Vyvoleným všetko prejde a obyčajný človek sa musí triasť, aby mu boli poskytnuté aspoň základné atribúty slušnosti. Nevyhnutnou súčasťou nášho života je kultúra - ak sa nepostavíme za to, aby kultúra rástla, tak bude len upadať. Postupne sa z nej tak môže stať sprivatizovaný priestor pre možno niekoho, komu o kultúru ide možno len zdanlivo. Nedovoľme to. Jedinou našou kultúrnou možnosťou sa nesmie stať tá skrinka, pred ktorou nás vystríhal už Orwell. Skrinkou myslím Veľkého brata, skrinkou myslím televízor, ktorý má dnes každý. Len moja otvorená otázka pre televízor náš každodenný znie: prečo sa do teba nezmestia aj programy propagujúce napr. čítanie kníh? Prečo sa nenájde päťminútovka denne, na niečo také, ako bol kedysi program Nedeľná chvíľka poézie? Alebo päťminútovka na čítanie beletrie? Odpoveď, že ľudia o to nemajú záujem, nie je v poriadku, veď ľudia si veľmi ľahko obľúbia práve to, čo sa im ponúkne. Prečo by si niektorí neobľúbili aj televíznu literatúru?

Toronto Nara (M. Albert), spisovateľ, publikované v Bystricku 12/2015

 

 

Pomôžte Torontovi Narovi získať titul Kniha Turca a vyhrajte knihu!

Aj vy mi môžete pomôcť k tomu, aby moja kniha Pliaga Severného Panteonu vyhrala súťaž Kniha Turca 2014. Ďakujem. Zaberie vám to 20 sekúnd. Kliknite sem a hlasujte v beletrii za Pliagu Severného Panteonu. V odbornej literatúre hlasujte ako chcete, v beletrii poprosím o zahlasovanie za Pliagu Severného Panteonu, ďakujem.

 

POZOR: Súťaž s výhodou pre vás - každý, kto zahlasuje za Pliagu Severného Panteonu, nech odošle print screen zo svojho hlasovania na adresu toronto.nara@centrum.sk Po konci hlasovania prebehne žrebovanie. Tí, ktorí hlasujete za mňa a print screen hlasovania mi odošlete, budete zaradení do žrebovania v súťaži o knihu.

Mikulášovia v mesiaci knihy

Milí čitatelia, drahí milovníci kníh. Prežívame marec, ktorý je mesiacom knihy. Pre čitateľov kníh sa v ňom nič nemení - veď knihy čítajú celoročne. Avšak pre tých, ktorí po knihe nesiahnu tak často, je marec marketingovo významným priestorom na to, aby sa k čítaniu knihy prinútili. Ak marec - mesiac knihy chceme my aktívni čitatelia využiť ešte významnejšie, môžeme v štýle svätého Mikuláša podhodiť nejakému známemu knihu, ktorú sme už prečítali a vieme, že by ho mohla napr. povzbudiť. Môžeme tak urobiť buď tajne - napríklad mu ju vhodiť do poštovej schránky, alebo mu ju môžeme darovať či požičať priamo. Takýmto spôsobom aj ďalším dôležitým krokom prispejeme k šíreniu literatúry. Staneme sa tak pokračovateľmi myšlienky Mateja Hrebendu, ktorý literatúru šíril a na počesť ktorého marec ako mesiac knihy bol ustanovený. A, milí čitatelia, ako isto viete, súčasťou mesiaca knihy je aj posledný marcový týždeň, ktorý je týždňom slovenských knižníc. Pri tejto príležitosti môžeme povzbudiť svoje okolie k predĺženiu starých čitateľských preukazov. Aby sa tak aj ďalší ľudia vďaka mesiacu knihy mohli vrátiť k tomu filozoficko-humanistickému rituálu - posedeniu v knižnici pri dobrej knižke. Aj ja chcem k tejto osvete prispieť, preto som prišiel s nápadom čítať knihy na uliciach našich miest. O presných miestach, kde budeme knihy zadarmo verejne čítať, sa dozviete na stránke www.torontonara.webnode.sk Verím, že pri príležitosti mesiaca knihy sa k nám v závere marca pripojíte na takýchto autorských čítaniach, ktoré môžu spestriť program vášho dňa.