03.03.2015 17:04

Nádej na vzkriesenie

Bol človekom, ktorý sa obrátil smerom k Bohu. Človekom, ktorý bol ochotný pomôcť tam, kde sa iným nechcelo. Prinášal nádej tam, kde ju iní strácali. Do

kázal človeka rozosmiať vtedy, keď mu bolo veľmi ťažko. Dnes je ťažko nám. Ťažko, pretože nás opustil. Nie je tomu ešte ani rok, ako na Veľkonočnú vigíliu prijal sviatosti krstu, prvého svätého prijímania a birmovky. 12. februára 2015 si ho Pán života povolal k sebe. Je nám smutno, že odišiel, ale zároveň máme nádej, že sa za nás bude prihovárať v nebi. Nádeják Richard Hoschek z Banskej Štiavnice bol človekom, ktorý skutočne veľmi často vedel človeka povzbudiť a rozosmiať. Bol príkladom akéhosi podivného optimizmu, ktorý sa tu ani nedá opísať. Optimizmu, ktorý nám bude veľmi chýbať. Rišo, napriek tomu, že nemal nikdy peňazí nazvyš, bol vždy medzi prvými, ktorí chceli aj finančne, hoci malou čiastkou, podporiť moje spisovateľské aktivity. Preto bol pre moju tvorbu veľkým povzbudením. Nikdy nezabudnem na to, ako túžil založiť kresťanské katolícke spoločenstvo, ktoré pracovne nazýval Klub kresťanstvo Živého Boha. Túto svoju túžbu sa mu už nepodarilo dokončiť. Preto je našou povinnosťou, aby sme v snahe vytvoriť takýto priestor na vzájomné povzbudzovanie sa, pokračovali my. Či sa to bude volať presne tak, ako chcel Riško, to už nie je také dôležité, veď aj samotnému Rišovi išlo viac o obsah než o formu. Dôležitý je odkaz takéhoto spoločenstva: povzbudzovať sa a usmievať sa. Veď povzbudenia a úsmevy liečia. Verím, že Rišo sa už na naše aktivity pozerá z neba a oroduje za nás, aby sa nám darilo. Bože prosíme ťa, daj mu večný odpočinok vo svojom nebeskom kráľovstve. R.I.P. pán zakladateľ klubu. KLIKNÚŤ A KÚPIŤ Noc s gejšou

 

Drahá starká, ďakujeme za všetko, buď šťastná v nebi

Včera (23. 2.) sme dali posledné zbohom našej milovanej starkej Paulínke. Je veľmi ťažké opísať bolesť, ktorú mám v duši a srdci. Ďakujem starkej za všetko, čo mi za život dala. Dala mi okrem iného vieru v Boha. Dala mi ukážku pokory, obety, služby. 19. 2. 2015, tri dni po svojich 76. narodeninách (v deň nedožitých narodenín môjho starkého), si ju Pán života povolal k sebe, aby sa narodila pre život večný v nebeskom kráľovstve. Starká, prosím, buď šťastná v nebi, modlím sa za to. Ďakujem za všetko. Viem, že si medzi svätými. Oroduj, prosím, za nás. KLIKNÚŤ A KÚPIŤ Noc s gejšou

Zlé sny vs. dobré sny a služba

   

   Prečo sa nám občas snívajú blbé sny? Sny, v ktorých zamknete dom, no ešte počas zatvárania dverí vám do domu prenikne nechcený votrelec. Sny, ktoré sú také reálne, že si v nich ani za nič na svete neviete povedať, že veď toto sa reálne nedeje, toto je len zlý sen. Pozitívnou správou ale je, že ak existujú takéto živé zlé sny, musia existovať aj tie dobré živé sny. A ak existujú nočné sny, určite sú aj tie denné. Aj keď sa často hovorí klišé, že sme už zabudli snívať. Verím, že každý v sebe máme snívajúce dieťa a ešte nejaké zostatky zo snívania. Svoje sny môžeme začať realizovať a žiť až od chvíle, keď sa na chvíľu zastavíme, zahodíme na chvíľu každodenný stres a nálepky, pouvažujeme, a tak prídeme na sen, ktorý sme mali, ale sme ho nezrealizovali. Nie len veľké sny, typu doletieť na mars, sa počítajú. Ak máte sen napríklad urobiť malé drobné charitatívne dielo, napríklad pomáhať ľuďom s taškami alebo prevážať slepých cez cestu, tak to proste urobte. Tak ako to robievala istá mladá Parížanka z istého krásneho filmu. Pre niekoho možno divný film, ale keď si ho pozriete x-krát, spoznáte tam stále nový a dôležitý odkaz. Rozhodla sa ľuďom pomáhať a dobrom im zasahovať do života. Aj my by sme si priali, aby nám niekto pomáhal. Určite. Kto by bol proti usmiatym ľuďom na uliciach, ktorí pomôžu. Ale sny voči nám sa začnú plniť až vtedy, keď ich my splníme voči druhým. Aj táto Francúzka sa stala skutočne šťastnou až keď začala rozdávať dobro. A jej bezsenný život sa zrazu premenil na šťastnú cestu. Nie vždy bude všetko dokonalé, ale z drobných detailov sa skladá život. A niektoré z nich sa k dokonalosti priblížiť môžu. Nachádzajme si aj my drobné radosti zo života (drobné námety nájdete na www.torontonara.webnode.sk), predovšetkým v službe druhým, tá nás naplní.

Spisovateľ Toronto Nara pomáha spoločnosti

Nemá dosť. Po verejnom čítaní kníh na uliciach a v detských domovoch, po čistení okolia prišiel s ďalšou aktivitou v prospech spoločnosti. Spisovateľ Toronto Nara (vlastným menom PhDr. M. Albert, PhD.) robí to, o čo by sa mali starať iní. Toronto Nara v sobotu 7. 2. posolil zľadovatelé parkovisko na banskobystrickom Huštáku, na Kapitulskej a pred malou železničnou stanicou. "Nie je mi jedno, že si tam niekto doláme nohu. Nejdem sa hrať na to, že kto čo má urobiť a dávať podnety a žiadosti. Vyhrniem rukávy, kúpim soľ - kilo za 16 centov a posypem kde treba," vysvetlil Toronto Nara, ktorý chce byť nápomocný na viacerých "frontoch".  POZRITE SI, AKO TORONTO NARA POSÝPAL CESTU   KLIKNÚŤ A KÚPIŤ Noc s gejšou

 

Zanechať po sebe stopu

KLIKNÚŤ A KÚPIŤ Noc s gejšou     POZRITE SI, AKO TORONTO NARA POSÝPAL CESTU

Čo tu po nás zostane, keď sa raz pominieme? Ten deň raz príde. Pre niekoho to možno budú rekordy v počte vypitých pív za jednu noc, pre druhého počet stoviek frajeriek, ktoré dokázal okalerábiť, pre inú to bude počet topánok či šiat, ktoré v jednom čase mala vo svojom šatníku, pre iného to bude vytúžený automobil, ktorý bude deň čo deň leštiť ako bôžika z nejakej Tramtárie. Keď títo pomyselní štyria ľudia, ktorí reálne neexistujú a sú vytvorení len pre tento príspevok, umrú, tak tu po nich zostanú len akési zoznamy frajeriek, zoznamy topánok, zoznamy pív a chladný automobil. Všetko veci, pri ktorých nás to nejako extra neoslovuje a netrhá zo stoličiek, že wow, aký perfektný príklad života. Čo tým napríklad získajú budúce generácie, že niekto mal perfektný automobil? Svoj život obetoval autu, a keď umrie, auto sa do truhličky nevmestí. Následne padne do zabudnutia. Aj auto, aj on. A do zabudnutia padne aj jeho snaha získať to auto, lebo veď snaha získať auto nie je počin hodný zapísania do učebníc. Ale vezmime si napríklad aktivistov, umelcov, športovcov... Vytvárajú niečo, čím chcú niečo zmeniť, niečo odovzdať svetu. Preto opäť chcem poďakovať vydavateľstvu regionPRESS, že nezostáva vo svojich novinách len pri reklame, ale dáva ľuďom priestor na uvažovanie, dáva priestor na dozvedanie sa o kauzách, dáva priestor na duchovný rast... Keď si raz o sto rokov Blažej Mrkva s Anetou Mrkvovou budú pozerať archív týchto novín, možno si povedia: ej bisťu, oni neriešili len reklamu, ale dávali ľuďom možnosť duchovne rásť. Obyčajným zamyslením, obyčajným posolstvom, pozitívnym príbehom, ktorý potiahne človeka dopredu. Evanjelizujú, čím napĺňajú kresťanskú povinnosť hlásania dobrej zvesti. Ďakujem všetkým, ktorí svojim životom prinášajú budúcim generáciám hodnoty – nie len chladné zoznamy počtu získaných majetkov či nízkych úspechov. Môj najlepší kamarát – kresťanský aktivista Oňo Binder - neraz hovorí, že musíme po sebe zanechať stopu. Ďakujem všetkým – umelcom, spisovateľom, aktivistom, filantropom... – ktorí za sebou zanechávajú pozitívnu stopu dobra. Preto som hrdý, že aj svojou spisovateľskou aktivitou (www.torontonara.webnode.sk) dávam stopu a opustím raz svet, ktorý bude o malilinký kúsoček lepším. Možno sa všetci nezapíšeme do učebníc, ale nie len to zapísané v učebniciach sa ráta. Aj referendum o rodine môže byť raz zapísané v učebniciach dejepisu a politológie ako platné. Rozhodneme o tom len my – v sobotu 7. 2. môžeme urobiť tento konkrétny zápis do učebníc.
POZRITE SI, AKO TORONTO NARA POSÝPAL CESTU Toronto Nara, spisovateľ Publikované v Martinsku, Bystricku, Žiarsku a iných periodikách siete regionPRESS 6/2015. KLIKNÚŤ A KÚPIŤ Noc s gejšou