Isto poznáte túto literárnu postavu s týmto španielskym menom, ktoré

sa takto vyslovuje. Servantesovo dielo - po španielsky El ingenioso
hidalgo Don Quixote de la Mancha ma ostatné dni veľmi poznačilo. Nie
tým, že by som si ho prečítal – nikdy som ho nečítal. Ale tým, že aj
ja sa tak často cítim – že bojujem s veternými mlynmi ako Don Kichot
de la Manča. Úmyselne ho píšem foneticky, mám na to istý autorský
zámer. Lebo veci sú dnes postavené na hlavu. Normálne sa stáva
nenormálnym, a naopak, z nenormálneho sa stáva krásny trend. Keď som
včera podstúpil strihanie u našej holičky uprostred sídliska,
poznamenala, že s napätím čaká, kedy ju prvý zákazník požiada o
ostrihanie na Sagana. Vraj aj pri strihu na Hamšíka tiež istú chvíľu
trvalo, kým si ho ľudia v hlave znormalizovali a stal sa „kúlovým“.
Toto je aj nádej pre mňa – nádej počas hodín upratovania sídliska a
mesta. Že to odkukajú. Ľudia chodia okolo, čudujú sa, že mladí ľudia
so špeciálnou kliešťovou rukou zbierajú odpadky zo zeme. Mnohí nás
preto možno majú za Don Kichotov de La Mančov, ktorí bojujú s
veternými mlynmi. Veru, tento boj nemá konca a často sa úplne podobá
na boj s týmito pomyselnými obrami. Jeden pozemok pred nákupným
centrom sme s manželkou dôkladne vyčistili pred vyše rokom. Teraz je v
rovnakom, ak nie v horšom stave. Možno ste počuli o tom, že na
Slovensku máme okolo 8-tisíc nelegálnych skládok, teda skládok odpadu
na mieste, ktoré na to nie je zo zákona určené. Dokonca vznikla
aplikácia, cez ktorú ľudia môžu odfotiť a zaslať lokalizáciu
nelegálnej skládky na ministerstvo. Úradníci už dostali okolo 1000
takýchto nahlásení, ale reálne sa s nimi nič neurobilo. Preto musia
nastúpiť dobrovoľníci a čistiť to. Ja som mal taký nápad, že prečo
napríklad nezapojiť do upratovania bezdomovcov? V zákone sa to určí,
že budú musieť odpracovať určitý počet hodín zbieraním smetí, za čo
dostanú jedlo a ubytovanie v stanovom mestečku, ktoré by samosprávy či
štát mohli vytvoriť. No nie len bezdomovcov. Zapojiť tisícky
nezamestnaných, ktorí by reálne urobili konkrétne práce, nie len
fiktívne boli na nejakých fiktívnych aktivačných prácach. Kontroloval
by ich predák, alebo niekto na kontrolu určený. Nebolo by niečo takéto
možné? Prečo nevytvoriť stovky takýchto ekologických hliadok, aké máme
my? Prečo sa musíme cítiť ako Donkichotovia de la Mančovia? Veď
zachovanie pekného životného prostredia je normálna vec. No žiaľ, dnes
sa to celé poníma naopak – z normálneho sa stáva nenormálne a z
nenormálneho normálne. Akosi si mnohí na tie odpadky zvykli – povieme
si – takí sú Slováci. Ale nič viac neurobíme? Konštatovanie stačí?
Nie. No my sa napriek tomu nevzdávame. V boji s pliagou smetí voľne
odhodených na našich sídliskách, mestách, zelených plochách či v
prírode, pokračujeme. Na mojej spisovateľskej stránke
www.torontonara.webnode.sk si môžete pozrieť, čo sa nám už podarilo
vyčistiť. Ide to, samozrejme, pomaly, každá pomocná sila sa zíde. PS:
Charakteristika odpadkov, ktoré na zemi nachádzame, hovoria jasnou
rečou – napr. drahý džúsový kokteil si nekúpi asociál, ale bežný
„slušný“ človek.

PhDr. Michal Albert, PhD.,
ekoaktivista a autor provokatívnych kníh, publikované v Bystricku 18. 3. 2016