Takúto otázku nám položila jedna pani, keď sme zadarmo brigádovali v
Ružomberku a odstraňovali nanosené smeti z Hrabovského potoka. Táto
uštipačná otázka ma nemilo zaskočila. Takto je tento svet nastavený?
Že ten, ktorý pomáha, sa má hanbiť? Nemá sa, náhodou, hanbiť ten, čo
tam tie smeti vyhodil? No je tu skutočnosť: nie, ani náhodou sa nemá
hanbiť ten čo ich vyhodil, ale ten, čo ich upratuje a pomáha.
Aktivisti to často nemajú na ružiach ustlané. A ak si niekto naivne
myslí, že za aktivizmus ho budú nosiť na rukách, tak opak je pravdou.
Okolie bude buď neutrálne, alebo vám položí podobné otázky, aká je v
titulku tohto príspevku. Nuž, treba sa na to pripraviť. Ale tiež sa
tým netreba nechať odradiť. Veď nebyť aktivistov, tak mnohé veci by
viazli viac, mnohým veciam by sa darilo menej. My aktivisti sme
blázni, ale svet takýchto bláznov potrebuje. Pamätáte si na toho pána
odniekiaľ z východu, ktorého manželka si vytkla nohu na diere v strede
námestia? Tento pán sa nahneval, namiešal všetko potrebné na vznik
betónu a vo večerných hodinách tú dieru sám išiel zabetónovať.
Zadarmo. Aby pomohol okoliu. Za vlastné náklady, vlastnou pracovnou
silou. Nuž a mal za to problémy. Nuž, aké absurdné. Zadarmo pomohol a
potom ho za to úrady naháňali. Lebo vraj na to treba také a onaké
povolenie a treba pri tom dodržať takú a takú normu. Nuž, ale na
mieste je potom aj otázka: aká norma povoľuje mať v strede námestia
dieru, na ktorej si ľudia vytknú členky, alebo inak ublížia? Proste,
také malé Kocúrkovo. Aj preto sú aktivisti potrební. Pomáhajte nám v
našej činnosti, keď onedlho začneme čistiť zašpinené ulice. Pridajte
sa. Len tak, pre dobrý pocit, že sme niečo urobili pre rozoštvanie
demotivujúceho systému, ktorý nepochopiteľne káže položiť aktivistovi
otázku, či sa nehanbí. Ďakujem všetkým aktivistom, že spoločne
pomáhame robiť si život o niečo krajším a spoločne pomáhame bojovať s
nezmyselnými predsudkami. Termíny, kde a kedy budeme upratovať,
nájdete na mojej spisovateľskej stránke www.torontonara.webnode.sk,
budem však o nich hovoriť aj v mojej novej rozhlasovej relácii o
literatúre, ktorú mám tú česť moderovať. Aj tento priestor chce
očisťovať prostredie zloby, závisti, podrazov, pretože literatúra v
sebe skrýva veľa pohody, pochopenia, umenia, ale aj boja proti
predsudkom. Čas strávený pri knižke alebo pri pomoci ľuďom, nikdy
nemôže byť strateným.

PhDr. Michal Albert, PhD.,
autor provokatívnej beletrie, publikované v Martinsku a Bystricku 12. 2. 2016