Bol človekom, ktorý sa obrátil smerom k Bohu. Človekom, ktorý bol ochotný pomôcť tam, kde sa iným nechcelo. Prinášal nádej tam, kde ju iní strácali. Do

kázal človeka rozosmiať vtedy, keď mu bolo veľmi ťažko. Dnes je ťažko nám. Ťažko, pretože nás opustil. Nie je tomu ešte ani rok, ako na Veľkonočnú vigíliu prijal sviatosti krstu, prvého svätého prijímania a birmovky. 12. februára 2015 si ho Pán života povolal k sebe. Je nám smutno, že odišiel, ale zároveň máme nádej, že sa za nás bude prihovárať v nebi. Nádeják Richard Hoschek z Banskej Štiavnice bol človekom, ktorý skutočne veľmi často vedel človeka povzbudiť a rozosmiať. Bol príkladom akéhosi podivného optimizmu, ktorý sa tu ani nedá opísať. Optimizmu, ktorý nám bude veľmi chýbať. Rišo, napriek tomu, že nemal nikdy peňazí nazvyš, bol vždy medzi prvými, ktorí chceli aj finančne, hoci malou čiastkou, podporiť moje spisovateľské aktivity. Preto bol pre moju tvorbu veľkým povzbudením. Nikdy nezabudnem na to, ako túžil založiť kresťanské katolícke spoločenstvo, ktoré pracovne nazýval Klub kresťanstvo Živého Boha. Túto svoju túžbu sa mu už nepodarilo dokončiť. Preto je našou povinnosťou, aby sme v snahe vytvoriť takýto priestor na vzájomné povzbudzovanie sa, pokračovali my. Či sa to bude volať presne tak, ako chcel Riško, to už nie je také dôležité, veď aj samotnému Rišovi išlo viac o obsah než o formu. Dôležitý je odkaz takéhoto spoločenstva: povzbudzovať sa a usmievať sa. Veď povzbudenia a úsmevy liečia. Verím, že Rišo sa už na naše aktivity pozerá z neba a oroduje za nás, aby sa nám darilo. Bože prosíme ťa, daj mu večný odpočinok vo svojom nebeskom kráľovstve. R.I.P. pán zakladateľ klubu.