Najväčšou nádejou je Kristovo zmŕtvychvstanie

Už ste to zažili? Tešíte sa na dovolenku, tešíte sa, ako si oddýchnete a v daný deň sa vám súkromne spustí toľko vecí, že si ani oddýchnuť nedokážete. Taký bol presne môj dovolenkový deň, keď sa toho nahrnulo veľa. A jediný reálny oddych som mal pri návšteve istého nemenovaného rímskokatolíckeho kňaza. Z plánovanej dvadsaťminútovej návštevy sa stali 4 hodiny. Okrem iného nás kňaz informoval o údajnej veci, ktorá sa vraj možno chystá. Údajne ktosi chystá fiktívnu návštevu fiktívnych mimozemšťanov na svete. Majú to byť len bábky, ale tieto bábky budú mať schopnosť vyvolať v ľuďoch strach a dojem, že sú pravé. A prečo to údajne urobia? Myslím si, že pre strach. Vďaka strachu sa im podarí vytvoriť taký nekultúrny systém, že ľudia budú ešte viacej odkázaní veriť rôznym pseudo-hodnotám. Vďaka strachu môže vzniknúť systém schopný pošliapať mnoho kultúrneho. Keď je strach, tak aj kultúra a kultúrnosť padajú. Lebo vtedy sú prioritnejšie iné veci. Nenechajme sa ovládnuť strachu a kultúru si chráňme. Lebo viera a kultúra sú duchovné pokrmy, aké nám nenahradí žiaden moderný stánok rýchleho občerstvenia. Nech by bola hrozba akákoľvek, na kultúru nesmieme zanevrieť. Práve o strachu, ktorý sa v ľuďom umelo vytvoril, píšem aj v mojej novej detektívke Švédska šesťdesiattrojka (viacej o nej na www.torontonara.webnode.sk) Strach a beznádej nezvíťazili ani nad nádejou v časoch posledných dní Ježiša Krista na zemi. Zdanlivá beznádej Kristovej smrti vyvrcholila po troch dňoch, keď vstal z mŕtvych. Nech je aj pre nás toto Kristovo zmŕtvychvstanie mementom, aby sme kašľali na strach a pomyselných fiktívnych „mimozemšťanov“, ktorých nám chcú nanútiť a zarábať tak na nás. Takýmito mimozemšťanmi sú rôzne pseudo-hodnoty pašované do kultúry. Najväčšou nádejou pre kultúru, kultúrnosť, je práve zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus. Prajem vám duchovne prežité veľkonočné sviatky. Sviatky prežité s nádejou.