Nechcem jazero nesplnených snov

Filozofovi Konfuciovi sa pripisuje aj výrok o tom, ako každý, kto nám zabíja sny, zabíja nás samých. Je to, dá sa povedať, skutočne tak. Aj keď je pravdou, že dnes sa často nechávame zahubiť sami. A to tým, že sa prispôsobíme svetu, ktorý už nesníva. Svetu, ktorý len tak prežíva oblepený nálepkami, svetu, ktorý ako keby už aj zabudol snívať a teda aj žiť. Lebo ak zabudneme snívať, čo hlása dnešný svet, tak zabudneme žiť. Život je najkrajší, keď... si v ňom plníme svoje sny a sny svojich blízkych. Ak rezignujeme a staneme sa čistými konzumentami bez realizácie snov, staneme sa len smutnými odrazmi našich snov na pomyselných hladinách jazier. Ak sa v jazere vidíme, nie sme to skutoční my, veď stačí silnejší vietor a obraz na hladine je rozmazaný, alebo úplne v nedohľadne. Aj sám často zabúdam na sny a príliš sa sústreďujem na to, čo hovoria predsudky dneška. Preto sa o to viac chcem od predsudkov dneška oslobodiť a žiť slobodne svoje sny. Sny, ktorými chcem pomôcť v realizovaní snov aj tých druhých, ktorí snívajú o kultúre a o svete, ktorý je umelecky a kreatívne slobodnejší než nám diabolské predsudky predpisujú. Urobme dnes niečo pre zrealizovanie nejakého svojho dávneho sna. Možno stačí, keď sa zrealizuje na pár percent, ale aspoň kúsok si ho posunieme dopredu. Viacej o mojich snoch, ktoré si v najbližších dňoch zrealizujem, sa dočítate na mojej stránke www.torontonara.webnode.sk Napríklad túžim vydať ďalšiu knižku, urobiť detské divadlo, alebo sa ešte vrátiť do kolotoča stolnofutbalových turnajov. Uvidíme, či som ešte takzvané kalčeto nezabudol hrať. Nie je dobré nechať naše sny len tak sa rozplynúť ako odraz v jazere.