Nindžovský „prepad“ na stanici v Ige

   Práve čítam knihu Nindžové 1460-1650, od Stephena Turnbulla, o zaujímavej nindžovskej histórii. Zaujala ma okrem iného aj pomoc pre týchto bojovníkov zo strany šogúna Iejasu Tokugawu. Ten bol vládcom Tokugawského šogunátu v Japonsku. Údajne ako prvý začal využívať týchto tajných bojovníkov ako špiónov a ochrankárov, tvrdí to A. Adams. Jedno z centier nindžov bolo v meste Iga, ktoré som nedávno osobne navštívil. Títo igskí nindžovia boli boli podľa Turnbulla k Tokugawovi lojálni preto, že im pomohol, keď to potrebovali.

   Mesto Iga-Ueno je späté s nindžami a hoci dnes ide len o spomienku na dávnu minulosť, stále ju cítiť v uliciach tohto malého mesta. Spomienky na nindžov, a tým príspevok k turistickému ruchu, tu vidíte na každom kroku. Keď vystúpite na železničnej stanici Iga-Ueno, nájdete tu sochy lezúcich nindžov. Jeden z nich lezie na strechu malej stanice. Nehovoriac o tom, že z mesta Kamo vás sem privezie vlak podobný našej takzvanej „anči“, ktorý je celý pomaľovaný v nindžovskom štýle. Dramatická bojová muzika znie skoro počas celej jazdy, a tak vás aj atmosférou približuje na miesto, kde mali títo bojovníci dôležité sídlo. V meste sa nachádza aj úžasné múzeum nindžov, kde vám ukážu systém tajných skrýš či nástrah.

   Na Slovensku máme tiež množstvo atraktívnych miest a dedín, ktoré stoja za to, aby sa do turistického ruchu zapojili akčnejšie. Tak, ako sa do nej akčne a podľa mňa veľmi vkusne, zapája mesto Iga v japonskom regióne Kansai, neďaleko Nary. Všetko je to aj o nás, bežných turistoch, nakoľko budeme na svojich zákonných zástupcov tlačiť, aby robili to, čo je v iných krásnych krajinách prirodzené. Teda urobili z turistického ruchu niečo reálne a skutočne propagujúce našu krásnu krajinu.  A posúvajúcu ju tak dopredu.

Toronto Nara, spisovateľ

vl. menom M. Albert, foto autor

Uverejnené v Martinsku, vydanie č. 25/2014, s. 5.