Pliaga Severného Panteonu
Pliaga Severného Panteónu nie je titulka o nedávnej kataklizme niekde na ďalekom Severe v sídle Ódina, ale názov knihy mladého spisovateľa PhDr. Michala Alberta, ktorý ako obdivovateľ japonskej kultúry používa pseudonym Toronto Nara. Dej knihy sa odohráva v blízkej budúcnosti v Miláne kde…, ale viac nám prezradí autor v diele a v odpovediach na otázky, ktoré sme mu položili.
Čo znamená Váš pseudonym Toronto Nara?
„Dlhodobo mám rád Japonsko. Celú ich kultúru, ich estetiku, ich reálie, ich aktívny prístup k životu, ich zmýšľanie v prospech človeka a krajiny, ich prístup k hodnotám vlastnej krajiny a podobne. Úcta k svojmu národu a krajine je u Japoncov obdivuhodná a ukážková. Nara symbolizuje práve pozitívne hodnoty Japonska. Toronto je mestom symbolizujúcim oddanosť za správnu vec. Sú tu zbláznení do hokeja a nikto sa tam za to nehanbí. Mňa takáto oddanosť pre správnu vec, takýto patriotizmus motivuje a inšpiruje.“
Ako by ste charakterizoval jednou vetou Váš román?
„Miláno sa v roku 2054 morálnymi a kultúrnymi ústupkami dostalo do obrovskej morálno-kultúrnej krízy, kde všetko prestalo byť sväté: pojmy ako národ, viera či nádej prestali existovať. Vláda dovolila, aby sa v kostoloch tancovalo, chľastalo, fajčilo a podobne, no ľudia si uvedomili, že tadiaľto cesta nevedie.“
Ako ste sa dostali k písaniu a prečo práve tento žáner fantasy?
„Písanie ma odjakživa veľmi fascinovalo. Túžil som stať sa spisovateľom. Teším sa, že sa mi to vydaním prvej knižky podarilo. Spisovateľ má obrovské poslanie. Môže urobiť veľa dobra v boji proti anomáliám doby, proti zlým systémom a podobne. Všetci sme povinní bojovať proti abnormálnostiam systému, spisovatelia obzvlášť.“
Máte nejaký vzťah k severnému, či severskému panteónu, alebo to je len metafora, ktorú v diele používate?
„V roku 2000 som bol v rímskom Panteone. Inšpiroval som sa ním. Ale v knihe je Severný Panteon len metaforou, akýmsi symbolom boja za normálnosť. No viacej sa dočítate v knihe Pliaga Severného Panteonu, ktorú nájdete v niektorých knižniciach, do ktorých ju darujem.“
Vyzývate ku kultúrnej revolúcii? Jedna tu už bola, síce v ďalekej Číne, ale nedopadla najlepšie.
„Vyzývam v tom metaforickom zmysle, že je jednoducho nemožné, aby napr. celá kultúra mládeže bola len o každodennom pití alkoholu alebo o televízii. Čo tak vrátiť sa ku knihám, zájsť občas do divadla či opäť športovať? Tiež je dôležité, aby prestal platiť stav, keď sa z normálnych vecí stávajú nenormálne, a naopak, z nenormálnych normálne. Knihou bojujem aj proti nálepkám proti správnym návrhom. Keď príde niekto s dobrým nápadom meniacim veci k lepšiemu, prechádza nálepkovým sitom.
Myslíte si, že naša spoločnosť je horšia ako boli spoločnosti v minulosti? Keď totiž čítame historické diela, ľudia všetkých dôb si mysleli, že ich spoločnosť je v úplnej kríze.
„Nechcem spoločnosť súdiť. Len si myslím, že každý máme určité talenty. Ak ich nerealizujeme a nezveľaďujeme, zrádzame seba samých. Spoločnosť, ktorá sa vzdá svojej možnosti talentami a kultúrou kráčať hore, sa stáva len akousi robotickou a môže zaniknúť. Svet ponúka toľko krás, o ktoré jednostranne zameranou zábavou prichádzame.“
Čo pesimistické by ste na záver povedali našim čitateľom?
„Skôr by som povedal optimistické. Máme nádej, aby naša spoločnosť v roku 2014 nedopadla ako v roku 2054. Je nádej, že všetko môže byť v roku 2054 lepšie, ako som to naznačil. Ale musíme sa zobudiť už teraz, inak náš národ a naša kultúra zahynú pod vplyvom globalizácie. Inšpiruje ma napr. aj kamarát, ktorý pod Memoriálom biskupa Michala Buzalku rôznymi charitatívnymi aktivitami pomáha bojovať proti absurdnostiam doby.“
Kontaktovať autora môžte na jeho e-mailovej adrese toronto.nara@centrum.sk
-red- Zdroj: martinsko.sk/spravy/nova-kniha-pliaga-severneho-panteonu/
