Prečo sa tajomná gejša nechcela odfotiť?

Niekedy zažijeme situáciu, ktorá je taká čarovná, že snáď nič na svete nemôže znížiť jej hodnotu. Už len fakt, že sme sa pri večernom blúdení Kyotom náhodou dostali do... čarovnej uličky Pontočó, bol perfektný. Ani to, že akurát vtedy došli baterky v obidvoch fotoaparátoch, a tak sme museli fotiť telefónom, neznížilo kvalitu týchto zázračných okamihov.
Kyoto je snáď jediné miesto sveta, kde je možné stretnúť originálne gejše. A práve oblasť legendárnej kyotskej časti Gion je možným miestom takýchto čarovných stretnutí. No musíte mať na to šťastie. Stretli sme aj Slovákov, ktorí v Gione žiadnu gejšu nevideli. Pri našom náhodnom nájdení uličky Pontočó sme dve gejše našli. V tenkej uličke som ich ledva predbehol. Počas lúčenia sa hlbokým úklonom, sa mi podarila nedokonalá fotka, avšak s veľkou hodnotou pre mňa. Jedna z gejší sa potom vracala domov sama. Poprosil som ju o fotku. Uklonila sa mi, poďakovala a pokračovala v ceste.
Môže toto odmietnutie znížiť hodnotu stretnutia? Iste uznáte, že nie. Navyše som tušil, že gejša sa nemá prečo fotiť na počkanie. Ide predsa o tajomnú kultúrnu umelkyňu. Dokonalosť, v podobe fotografie s ňou, nebola potrebná, veď dokonalé bolo stretnutie samotné. Často aj vo svojich životoch nevidíme, že stav, ktorý sme dosiahli, je už vlastne dokonalým. Nedovolí nám to nálepkový systém, ktorý si všetko nálepkuje podľa zanálepkovaných „noriem“. Navyše nasledujúci deň sme v inej uličke, opäť náhodne, stretli dve maiko, teda gejše-učeníčky, ktoré sa s nami odfotili.
Spisovateľ Toronto Nara, (vl. menom M. Albert)

Spisovateľ Toronto Nara s dvomi gejšami-učeníčkami v kyotskej časti Gion. Foto Hanka Nara, uverejnené v Martinsku a Martinsku.sk