Aký je rozdiel medzi pokorou a pýchou? Ako sa tieto rozdiely prejavujú? Niekedy je veľmi ťažké vybadať, kto je skutočne pokorný a kto skutočne pyšný. Niekto sa môže pretvarovať, aký je pokorný a v skutočnosti je pyšný. A naopak. A prečo je to ťažké? Lebo aj na pokoru a pýchu sa pozeráme prostredníctvom ľuďmi nastavenej váhy. A živením predsudkov podporujeme, že zo života sa stáva len obyčajné divadlo. Nežijeme pravdu, ale klamstvo. Ktosi mi minule povedal, že si máme vážiť aj maličký plat, lebo mnohí nemajú ani ten maličký. To je pravda. Pravda, ale... Ak má niekto dva doktoráty, ktoré získal tvrdou poctivou prácou, nemôže súhlasiť s tým, aby sa predával pod cenu. Musí si byť vedomý svojej hodnoty. Pokora totiž neznamená ponižovanie sa, ale pravdu o sebe. Ak je pravda o niekom, že má na viac, nemal by sa predať pod cenu len preto, že mnohí tak urobia, klamlivo pokorne sklopia uši a čušia. Možno aj tí, čo to urobia, prispievajú k tomu, že cena ľudí klesá. Na potvrdenie tejto tézy mi napadol zaujímavý argument. Ak je váha pokazená, vážiť sa touto váhou je absurdné a zbytočné. Ak je váha spoločnosti pokrivená predsudkami a plávaním po prúde, je tak znehodnotená, nemôžeme sa ňou vážiť, lebo tým túto váhu legitimizujeme. Živá ryba pláva proti prúdu – mŕtva ide s prúdom. Na Slovensku máme pokazenú váhu nielen o tom, kto si koľko zaslúži. Argumentujeme tým, že – aha, pozri sa, koľkí inžinieri či odborníci s PhD. (to už nemá hocikto) musia robiť niekde pri páse. Áno, lebo nemajú na výber. Ja ich voľbu rešpektujem. Ale nerešpektujem to, aby som sa mal rozhodovať podľa tohto argumentu len pre to, že sa tak rozhodli iní. A to sám som kedysi robil pri páse. Pretože tento argument je chybnou váhou, je váhou, ktorá nemeria presne. A argument, že keď iná váha nie je, poslúži aj tá pokazená, je scestný. Musíme tlačiť na to, aby existovala správne merateľná váha. Musíme tlačiť na to, aby veci fungovali, nie len zalomiť rukami, že my s tým nič neurobíme. Urobíme s tým mnoho, ak sa zomkneme a všetci poukážeme na to, že váha spoločnosti je nastavená zle. A tým, že sa ňou odvážime, len ju tým legitimizujeme. Podľa mňa nie je pýcha ak poukážeme na to, že váha váži zle. Pokora je totiž pravda o sebe a pokazená váha mi pravdu o tom, koľko vážim, nepovie. Držme spolu a naprávajme zlé váhy. Ak mávneme rukou, staneme sa súčasťou a podporovateľmi, no zároveň väzňami zlého váženia.

PhDr. M. Albert, PhD., ekoaktivista a autor provokatívnej beletrie, publikované v Bystricku 8. 4. 2016