Aká sme zhnitá spoločnosť. Koľko málo nám stačí, aby sme človeku zlikvidovali život. Mnohým ľuďom stačí, keď počujú krivé ohovorenie, klamstvo, pocit, fabuláciu, a človeka hneď odsúdia. A ani mu nedajú možnosť vyjadriť sa. Urobia zločinca z človeka, čo nič zlé neurobil, len iní zneužili jeho meno. A spoločnosť sa na toto očierňovanie a hádzanie ľudí cez palubu pozerá ako keby sa nič nedialo. Niekto o niekom napíše hanlivý článok, alebo sa odvysiela hanlivá reportáž, a ľuďom nič viacej netreba – hneď tomu veria, hneď človeka odsúdia – bez toho, že by sa ho priamo opýtali. Bez toho, aby sa ho opýtali priamo z očí do očí. Ak takýto stav v spoločnosti pretrváva, môžeme a musíme hovoriť o skazenosti v spoločnosti. Lebo spoločnosť touto rakovinou odsúdenia ničí životy množstva ľudí. Pomyselne ich hodia cez palubu bez žiadneho dôvodu. Takýchto hodených cez palubu je veľké množstvo. A spoločnosť, štát, ich absolútne nerieši – nerieši sa ani príčina, ani dôsledok takéhoto jednania. Ľudia hodení cez palubu hnijú v beznádeji bez toho, že by im dal niekto šancu čo i len sa vyjadriť. Bezdomovca si hneď onálepkujeme za alkoholika, takže mu nepomôžeme, Róma hneď označíme za prejedača sociálnych dávok a nepomôžeme mu, moslima označíme hneď za teroristu, odsudzujeme ho pohľadmi. Aj preto, že v spoločnosti sa deje nemorálne hádzanie ľudí cez palubu som pripravený založiť zoskupenie, ktoré bude všetkým takýmto neprávom odčleneným ľuďom pomáhať. Aby sme tak menili celú spoločnosť, lebo nestačí riešiť dôsledky, ale aj príčinu takéhoto konania. Boh sa nebude donekonečna prizerať na to, aká novodobá Sodoma-Gomora sa vybudovala v dnešnej spoločnosti – v spoločnosti, kde prevláda názor médií pred názorom človeka, v spoločnosti, kde hodenému cez palubu nedáme právo čo i len sa vyjadriť, v spoločnosti, kde ľudí nezaujíma, čo všetko človek urobil za mnohé roky, stačí jedna očierňujúca reportáž a človeka v srdci hodia cez palubu. Poviem to aj prostredníctvom tohto príkladu s týmito premennými: Ideme súdiť zamestnankyňu banky za to, že pracuje v banke? Veď banka vyberá od ľudí nezmyselné poplatky, ktoré pri bežných účtoch prevýšia reálne výnosy ľudí. Reálne výnosy za to, že ľudia v nej majú svoje peniaze, na ktorých banka zarába. Ideme teraz na tú zamestnankyňu banky pľuť a očierňovať ju? Ohrozovať ju na cti a dokonca na živote? Je logické, že nejdeme. Ale v spoločnosti sa, žiaľ, podobné veci očierňovania a neoprávneného hádzania cez palubu, len na iných premenných, deje. Zastavme to. Nech je pochválené meno Pánovo, ktorý raz všetky neprávosti napraví, on hasnúci knôt nezahasí. Ale kresťania sa musia snažiť vytvárať nebo už tu na zemi. Aby sme reklamou na nebo, hoci aj veľmi obmedzenou reklamou, dokázali evanjelizovať. Nech naša najbližšia evanjelizácia smeruje k napravovaniu krívd voči ľuďom, ktorých beZastavme hnilobu hádzania cez palubuzprávne očiernili, ohovorili, osočili, vysmiali. Skúsme to zmeniť. Lebo aj za to raz budeme hodnotení Ježišom Kristom pri poslednom súde.

PhDr. Michal Albert, PhD., spoluzakladateľ zoskupenia na pomoc osočeným a ohovoreným. Písané pre Martinsko a Bystricko, periodiká regionPRESSu. Publikované v Bystricku 12. 12. 2015