Zážitok z nočného Švédska

"Kráčal veľmi tmavou ulicou. Nikde nebol ani náznak svet­la. Potkýnal sa o nerovnosti na chodníku, predovšetkým o po­klopy kanálov a matrace na zemi prespávajúcich obyvateľov Štokholmu. Celý priestor okolo hlavnej autobusovej stanice bol bez svetla. Občas počul vzlykot ľudí, ktorým sa zle spalo a pre­hadzovali sa na matracoch zo sna v tejto úbohej neľudskej po­lohe. Spať na ulici nie je v Štokholme nič príjemné aj keď máte pod sebou matrac, ležíte na vankúši a zakrytý ste páperovým paplónom. Žiadna sláva. Zrazu musíte vstať, pohnúť sa a zrých­liť krok, pretože cítite, ako za vami ktosi kráča. Ide takým rých­lym tempom, že cítite jeho dych na zátylku. Tak rýchlo sa blíži, že teplo z jeho úst vám siaha na krk. Spočiatku cítite príjemné otepľovanie sa, no ako sa k vám to monštrum približuje, o to sa teplota zintenzívňuje. Až začína byť strhujúcou a neznesiteľnou. A, navyše, nič nevidíte. Keď ste v pozícii slepca, všetko je pre vás omnoho horšie. Všetko sa vám znásobuje aj sto krát, aj hrôza ktorú zažívate, je horšia stonásobne. Veď to poznáte, že ľudská predstavivosť, zobúdzajúca sa prevažne v noci, vie s mnohými poriadne zakolísať. Odrazu zbadal oheň. A oheň bol presne tam, kde dych toho čudesného tvora kráčajúceho za ním. Ge­ológ Artúr bežal. Párkrát pri tom padol na spiace pouličné telá. No nepočul žiadne nadávky zobudených ľudí. Všetko, čo počul, bolo len dychčanie toho tvora. A jeho spaľujúci dych, ktorý šľa­hal na jeho krk a vlasy. Dych sa intenzitou behu tvora stupňoval, akoby sa tým tento tvor akumuloval, sťa by nejaký baterkový mutant. A ako bol dych horúcejší, o to viacej Artúr videl pred seba. Dych mutanta meniaci sa na plamene mu osvetľoval ces­tu. Ale tá nikam neviedla. Postupne cítil, akoby nebežal, ale len prešľapoval na mieste. Ako škrečok utekajúci ostošesť v tom to­čiacom sa kolese. Dych toho tvora bol oheň. Bol to drak, ktorý na Artúra sálal svoju lávu zo svojej hnusnej dračej tlamy. Chlpy na Artúrovom zle oholenom krku už boli dokonale spálené a na rad prišli vlasy. Okolo seba cítil ten hnusný smrad - ako keď žeravým horákom opaľujú sviňu od chlpov."