Broad Street Bullies, alebo po slovensky bitkári z hlavnej ulice.
Alebo inak - je to môj najobľúbenejší klub z kanadsko-americkej NHL
Philadelphia Flyers. Prečo tu spomínam klub z najslávnejšej hokejovej
ligy sveta? Nuž preto, lebo predsudok. Neraz sa ma známi pýtajú, prečo
fandím práve takýmto bitkárom. V boji proti predsudkom sa nám totiž aj
presne tento príklad môže javiť ako jeden z kľúčových. Totiž toto,
akési hanlivé pomenovanie Broad Street Bullies, získal klub v časoch,
keď sa jeho hokejisti vyznačovali obrovskou tvrdosťou hráčov. Myslím,
že to bolo práve v období, keď vyhrali slávny Stanley Cup – tuším
niekedy v 70. rokoch. Tento bitkársky predsudok sa s klubom nesie
dodnes, hoci realita súčasnosti je absolútne iná a tento klub dnes ani
nemá vo svojich radoch bitkársky typ hokejistu. Veď liga sa veľmi
zrýchlila, a tak sa v nej ujmú skôr hráči schopní rýchleho pohybu a
hokejovej kreativity, o ktorých sa nedá povedať, že by boli takzvanými
„chladničkami“. Letci zo slávneho amerického mesta, za ktorých v
minulosti hrával aj slovenský center Mišo Handzuš, sú dnes klubom s
úplne iným herným prejavom. Vo svojich radoch majú kreatívnych hráčov,
ako napríklad Giroux či Voráček. Teda žiadnych bitkárov. A bitku do
svojich herných prejavov zväčša nevpúšťajú ani ďalší hráči tohto klubu
z mesta bratskej lásky. No, ale predsudok bitkárstva sa s nimi ťahá až
dodnes. Hoci už bitkármi dávno nie sú. Ľudia si proste zvykli – a
nehľadajú ďalej. Týmto nechcem ospravedlňovať predsudky ako také,
naopak, chcem aj na tomto príklade poukázať na ich škodlivé
aplikovanie do našich životov. No čo je to hokejový predsudok oproti
predsudkom, s akými sa dennodenne stretáva množstvo ľudí? A práve aj
preto píšem provokatívne knihy, aby som prispel k odstraňovaniu
predsudkov a k čiastočnej záchrane ľudí nespravodlivo hodených cez
palubu. Lebo to chce Ježiš Kristus – aby sme sa zastali nespravodlivo
odsúdených. Aby sme v tomto mimoriadnom milosrdnom roku 2016 urobili
niečo milosrdné. A teda, nielen v tomto roku. Ale kedy je lepšie
začať, ak nie práve teraz? Mimochodom, 31. januára sme si pripomenuli
život svätého Jána Bosca – zakladateľa saleziánov. Aj tento svätec,
ktorý sa vzdal pohodlného miesta kňaza na bohatom grófskom dvore a
išiel robiť apoštola otrhaných, zafúľaných a neposlušných bitkárov z
turínskych predmestí, je ukážkou človeka, ktorý aplikoval
milosrdenstvo na úkor predsudku. To potrebujeme aj dnes – vykoreniť
predsudok a byť milosrdný k človeku, ktorý je nespravodlivo niekam
posúvaný. Don Bosco sa zastal takýchto tiež bitkárov z hlavnej ulice.
Nezľakol sa ich. Naopak, silou svojho srdca inšpirovaného Duchom
Svätým aplikoval na nich skutočné milosrdenstvo. Aj vďaka nemu sa
mnoho týchto bitkárov zmenilo a získalo nový zmysel života. Koľkí ho
aj dnes potrebujú. A my im ho môžeme pomôcť dať. Ale namiesto toho
niektorí len kývneme rukou, že my nič nezmôžeme. Nuž a práve tento
predsudok vytvára a podporuje ďalšie predsudky a aj zlé následky
predsudkov – v podobe bitkárov z hlavnej ulice, ktorí naďalej bitkármi
z hlavnej ulice zostanú. Hoci nimi možno vôbec nie sú. Ale vďaka
predsudku sa nimi možno reálne aj stanú. Ale na začiatku zla bol
predsudok. Teraz myslím nie tých hokejistov, ale tých uličníkov. Možno
sa už naozaj zlými chalanmi stali - lebo sme neaplikovali
milosrdenstvo. Veď kto sme my, aby sme súdili? Dokonca ani Ježiš
nesúdil a zastal sa prostitútky. Rok milosrdenstva je veľkou výzvou
pre nás – výzvou na očistenie mnohých, výzvou na pomoc mnohým. Je
škoda zostať pasívnym, keď môžeme urobiť tak veľa dobra – práve
likvidovaním predsudku a zastania sa osočeného. Máme v tomto oveľa
väčšiu moc, než si myslíme.

PhDr. Michal Albert, PhD.
spisovateľ. Publikované v Martinsku 6. 2. 2016