Prečo celé mesto zhorelo?

Viete o tom, aká skupina ľudí môže pomyslieť na vraždu bez toho, aby mala hriech? Spisovatelia. Lebo tým vytvoria súčasť príbehu a pre príbeh je to nevyhnutné. Podobne som vytvoril spálenie významného mesta. Neprezradím ktorého. Prinášam časť záverečného zamyslenia sa nad knihou Švédska šesťdesiattrojka. „Komu vyhovuje zá­nik hodnôt? Komu vyhovovalo podpálenie tradičného mesta? Mesta, ktoré si nedovolili zničiť ani Američania z povinnosti za­chovať kultúrne dedičstvo tohto mesta. V našej detektívke mesto zhorelo do tla. Ostáva tešiť sa, že reálne išlo len o vymyslené vypálenie. My sme skutočne o mesto neprišli. A vďaka tomu sa môžeme o to viac tešiť, že takéto hodnotné mesto na svete máme. Aj tradičné hodnoty ešte zatiaľ máme. Zatiaľ. Necháme si ich vypáliť? Alebo sa proti spleti chobotnice záujmových chá­padiel postavíme a pozrieme sa na svet pohľadom skutočného záujmu - záujmu zdravého rozumu? Čitatelia, ktorí sú nešťast­ní z katastrofického záveru, verte, že pozitívom je to, že si mô­žeme uvedomiť, o čo všetko krásne môžeme prichádzať našou nečinnosťou. Aj geológ Artúr sa zobudil až vtedy, keď už bol ďaleko od mesta a reálne mu nestihol pomôcť. Ale vďaka svojmu zásahu zachránil aspoň zvyšok Japonska. Aj my môžeme veľa veciam zabrániť, ak sa nenecháme udusiť chobotnicou s množ­stvami bludných jedovatých chápadiel, medzi ktoré patrí apatia, skepsa, nečinnosť, záujmové skupiny, proti ktorým nechceme ísť, nálepkovitosť a predsudky, ktoré nás nútia sedieť a nebojovať, lebo iní sedia a nebojujú.“

PhDr. Michal Albert, PhD. spisovateľ, publikované v Martinsku 23. 5. 2015